Život Prešova
online
online
Pred 85 rokmi sa narodila svetoznáma operná speváčka Lucia Poppová
12.11.2024 Bratislava
Záhorská
Ves/Bratislava 12. novembra (TASR) - Po odchode do zahraničia pôsobila
vo Viedenskej štátnej opere a v Kolíne na Rýnom, kde sa rozbehla jej
svetová kariéra. V druhej polovici 60. rokov minulého storočia spievala v
londýnskej Covent Garden či v Metropolitnej opere v New Yorku. V utorok
12. novembra uplynie od narodenia Lucie Poppovej, slovenskej
sopranistky svetového formátu, 85 rokov.
Pravidelne hosťovala v Paríži, Miláne, Mníchove či v Japonsku. Preslávila sa ako jedinečná interpretka diel Wolfganga Amadea Mozarta a Richarda Strausa. Počas pôsobenia na Slovensku účinkovala vo filmoch Paľa Bielika Štyridsaťštyri (1957) a Jánošík (1962-1963).
Lucia Poppová sa narodila 12. novembra 1939 v Záhorskej Vsi. Po maturite na gymnáziu v Bratislave začala študovať medicínu, ale po dvoch semestroch toto štúdium ukončila a v roku 1958 sa prihlásila na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde spočiatku študovala herectvo. Už rok predtým si zahrala vedľajšiu postavu vo filme Paľa Bielika Štyridsaťštyri (1957). Ten istý režisér ju obsadil aj do dvojdielneho filmu Jánošík (1962 - 1963), v ktorom stvárnila hlavnú ženskú postavu Terezu, pričom legendárneho zbojníka stvárnil lekár František Kuchta.
Napriek úspechu Bielikovho Jánošíka sa Poppová začala venovať opernému spevu pod vedením opernej speváčky a pedagogičky Anny Hrušovskej. V apríli 1963 sa úspešne predviedla Slovenskom národnom divadle v úlohe Kráľovnej noci v Mozartovej Čarovnej flaute. Ešte v tom istom roku sa úspešne uchádzala o miesto vo Viedenskej štátnej opere, v ktorej dostala zmluvu elévky po tom, ako si je spev vypočul slávny dirigent Herbert vo Karajan. Už v októbri 1963 spievala vo Viedni Kráľovnú noci v Mozartovej Čarovnej flaute. V tom istom roku zaznamenala v tejto úlohe obrovský úspech aj v Salzburgu.
V 60. rokoch 20. storočia sa stala členkou aj operného súboru v Kolíne nad Rýnom. Debut v slávnej londýnskej Covent Garden mala v roku 1966. O rok neskôr sa prvýkrát predstavila v Metropolitnej opere v New Yorku. Kráľovnú noci v Metropolitnej opere odspievala v kostýme, ktorý navrhol slávny umelec Marc Chagall. Čestnou členkou Viedenskej štátnej opery sa stala v roku 1989.
Na Slovensko sa mohla vrátiť až po roku 1989. V roku 1990 sa dvakrát predstavila v Bratislave. Najprv na benefičnom Koncerte bez opony a neskôr na Bratislavských hudobných slávnostiach (BHS).
Lucia Poppová zomrela 16. novembra 1993 v Mníchove. Pochovaná je na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.
V roku 2016 prezident SR Andrej Kiska udelil Lucii Poppovej Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam za dlhoročné mimoriadne zásluhy v oblasti umenia a kultúry a za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Vo Viedenskej štátnej opere, kde začínala hviezdnu kariéru, jej odhalili v roku 2017 bustu, ktorej autorom je slovenský sochár Juraj Čutek.
V roku 1999 v odhalili v Záhorskej Vsi pamätnú tabuľu a ulicu, na ktorej sa nachádza rodný dom speváčky, pomenovali ako Ulicu Lucii Poppovej. Od konca novembra zdobí obecný úrad v jej rodisku ďalšia pamätná tabuľa k 30. výročiu úmrtia svetoznámej umelkyne.
Pravidelne hosťovala v Paríži, Miláne, Mníchove či v Japonsku. Preslávila sa ako jedinečná interpretka diel Wolfganga Amadea Mozarta a Richarda Strausa. Počas pôsobenia na Slovensku účinkovala vo filmoch Paľa Bielika Štyridsaťštyri (1957) a Jánošík (1962-1963).
Lucia Poppová sa narodila 12. novembra 1939 v Záhorskej Vsi. Po maturite na gymnáziu v Bratislave začala študovať medicínu, ale po dvoch semestroch toto štúdium ukončila a v roku 1958 sa prihlásila na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde spočiatku študovala herectvo. Už rok predtým si zahrala vedľajšiu postavu vo filme Paľa Bielika Štyridsaťštyri (1957). Ten istý režisér ju obsadil aj do dvojdielneho filmu Jánošík (1962 - 1963), v ktorom stvárnila hlavnú ženskú postavu Terezu, pričom legendárneho zbojníka stvárnil lekár František Kuchta.
Napriek úspechu Bielikovho Jánošíka sa Poppová začala venovať opernému spevu pod vedením opernej speváčky a pedagogičky Anny Hrušovskej. V apríli 1963 sa úspešne predviedla Slovenskom národnom divadle v úlohe Kráľovnej noci v Mozartovej Čarovnej flaute. Ešte v tom istom roku sa úspešne uchádzala o miesto vo Viedenskej štátnej opere, v ktorej dostala zmluvu elévky po tom, ako si je spev vypočul slávny dirigent Herbert vo Karajan. Už v októbri 1963 spievala vo Viedni Kráľovnú noci v Mozartovej Čarovnej flaute. V tom istom roku zaznamenala v tejto úlohe obrovský úspech aj v Salzburgu.
V 60. rokoch 20. storočia sa stala členkou aj operného súboru v Kolíne nad Rýnom. Debut v slávnej londýnskej Covent Garden mala v roku 1966. O rok neskôr sa prvýkrát predstavila v Metropolitnej opere v New Yorku. Kráľovnú noci v Metropolitnej opere odspievala v kostýme, ktorý navrhol slávny umelec Marc Chagall. Čestnou členkou Viedenskej štátnej opery sa stala v roku 1989.
Na Slovensko sa mohla vrátiť až po roku 1989. V roku 1990 sa dvakrát predstavila v Bratislave. Najprv na benefičnom Koncerte bez opony a neskôr na Bratislavských hudobných slávnostiach (BHS).
Lucia Poppová zomrela 16. novembra 1993 v Mníchove. Pochovaná je na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.
V roku 2016 prezident SR Andrej Kiska udelil Lucii Poppovej Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam za dlhoročné mimoriadne zásluhy v oblasti umenia a kultúry a za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Vo Viedenskej štátnej opere, kde začínala hviezdnu kariéru, jej odhalili v roku 2017 bustu, ktorej autorom je slovenský sochár Juraj Čutek.
V roku 1999 v odhalili v Záhorskej Vsi pamätnú tabuľu a ulicu, na ktorej sa nachádza rodný dom speváčky, pomenovali ako Ulicu Lucii Poppovej. Od konca novembra zdobí obecný úrad v jej rodisku ďalšia pamätná tabuľa k 30. výročiu úmrtia svetoznámej umelkyne.
www.ZIVOTPO.sk
